Kniha stratených 3 autor:Admin dátum:30.10.2008
"Prečo je ten cintorín opustený?"Opýtala sa samej seba Katy.Podišla k jednému z hrobov.Zotrela z náhrobku prach a začala čítať.Susan Marols.Rok bol zmazaný.Nič iné na tom náhrobku nebolo.Katy opatrne zišla dolu starým schodiskom,pri cintoríne.Bola tam malá kaplnka, zjavne opustená.Pomaly otvorila velikánsku bránu a ocitla sa vo veľkej sále.Snažila sa zažať svetlo ale nedalo sa.Starý luster sa iba zakymácal a opadali z neho pavučiny a prach."Tu už aspoň desať rokov nikto nebol"Pomyslela si Katy a pokračovala v ceste smerom k veľkému oltáru.Dominovala tam socha nejakej Svätej Susan.Pod ňou ležala na dlážke krvavá ruža.
Chcela ju zodvihnúť,ale pichla sa tiež ako niekto kto tam bol predtým.Postupne obchádzala oltár a blížila sa k organu.
Na strope kaplnky sa okren lustru vynímala nejaká maľba.Celá bola zaprášená a zničená.Katy už začala byť zima,a tak si povedala že pôjde domov.Ale ako sa otočila smerom ku dverám,dvere zmizli.Jediné svetlo čo bolo v kaplnke bolo z diery v strope a dopadalo na ružu.Katy sa preľakla.Čo teraz.Keby začala kričať,aj tak by ju nikto nepočul.Rozutekala sa k miestu kde boli dvere.Snažila sa ich nahmatať ale miesto toho nahmatala obraz na ktorom nebolo nič.Len čierne plátno.
Rozplakala sa a sadla si na drevenú lavičku pri orgáne.Zrazu sa prepadla do nejakej miestosti a omdlela.Zobudilo ju až nejaké volanie a tak sa obzrela okolo seba.Jediné čo si ale všimla bolo,že leží v rakve a v ruke drží čiernu ružu.
Rýchlo sa zodvihla a zistila že leží na cintoríne vedľa hrobu tej Susan Marols.Vonku nastala úplna tma.Bolo počuť iba húkanie sovy.Katy nevedela ako sa má odtiaľ dostať.Jediná cesta bola okolo kaplnky a o tej nechcela už ani počuť.Posadila sa vedľa toho hrobu a asi o hodinku zaspala."Katy pomôž mi.Katy zobuď sa.Len ja ti viem pomôcť.Len ja viem cestu odtiaľto....poď za mnou."zrazu niečo buchlo z celej sily do Katy.Zľakla sa a utekala odtiaľ rýchlo ako sa len dalo."Katy poď za mnou už nie si ďaleko.Katy ja ti pomôžem"
-"Kto si?A prečo ma voláš k sebe?Ja chcem ísť odtiaľto preč!"Aj keď nechcela ísť za hlasom, nohy ju tam viedli.V tom zastala.Pred ňou sa zjavilo nejaké dievča."katy ja som ťa volala.To som ja Susan.
Pomôž mi.Poď so mnou.Stačí ak pôjdeš stále za mnou a budeš voľná.Nechcem aby sa stalo to iste tebe čo mne.Mala som pätnásť.Objavila som tento cintorín.Bolo to už ale dávno.Chytili ma!Odvtedy mi dali spraviť hrob a sochu v tej kaplnke.Ale nie preto aby si ma uctili.Každý rok v tento deň,sem niekoho privolajú.Tento rok si to ty.Spravia jej to isté čo mne.Zatvoria ju do truhly s čiernou ružou v ruke.A ja sa mám tomu všetkému prizerať ako socha alebo ako náhrobok.Neviem ako som sa dostala von.Ale viem,že keď som vonku tak ťa musím zachrániť.Poď so mnou.Nemáme už veľa času.Každú chvíľu tu môžu byť."Katy sa rozutekala za Susan až prišli na koniec lesa.Susan sa nadýchla a skočila do malého priezračného jazierka.Ako skočila na zemi sa objavila Kniha stratených.Na prvej strane bola Susan ako je šťastná a volá na Katy.A tak Katy skočila takisto do jazierka a späť sa už nevrátila.
Hneď kniha zmizla a nikto nevie či sa so Susan stretla a že či ozaj utiekli kliatbe cintorína......
